Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 2 Prechod na navigáciu vodorovná
Opatovská Nová Ves - oficiálna stránka obce

Minulosť

Minulosť obce

       Poznatky o histórii nášho územia pochádzajú z viacerých zdrojov. V monografii Borovského sa dočítame, že „Apáti (Opatovce) boli majetkom rodu Hunt“, ktorý v roku 1303 dostal predok rodiny Kóvary, Miklósov syn Pázmány. V rokoch 1700 tu mali majetky rodina Vajda, v prvej polovici 19. storočia usadlosť vlastnili Tihanyiovci a Blaskovicsovci.
István Bakács datuje začiatky „Apaty“ do roku 1302. Odvtedy dedinu vlastnili rodiny z rodu Hontpázmány – Csalomiaovci (1306), Kováryovci (1358), Kelenyeiovci (1474) a Miskeyovci (1407). Neskôr bola usadlosť majetkom bzovického prepošstva (1412), rodiny Baloghy (1414) a Kenderes (1474).
        György Györffy spomína usadlosť už na začiatku 12. storočia (1132/1135). Apáti (Opatovce) totiž vznikli „z tej chotárnej časti Neniniec, ktoré comes Lambert (rod Hontpázmány) daroval bzovickému kláštoru. V roku 1277 ju spomínajú v opise chotára Zahory (Novohradská župa) ako majetok cirkvi v Bzoviku, ale ešte predtým vystupuje aj ako majetok Hontpázmányovcov. Synovia comesa Miklósa, Paznaus a Miklós v roku 1303 rozdelili Apáti na dve časti.

       Počiatky obce Nová Ves siahajú do roku 1330. István Bakács písal o listine pochádzajúcej z roku 1323, kde už meno usadlosti vystupuje vo forme Vyfalu. Listina sa nachádza v rodinnom archíve Balassaovcov. V roku 1347 bola Nová Ves mýtnym miestom (tribútom), v roku 1386 patrila táto usadlosť rodine Szécsényiovcov. Neskôr tu postavila rodina Gyürkyovcov peknú kúriu, ktorá sa potom stala majetkom Jakaba Schusdeka.  Z roku 1770 sa zachovalo urbárium Novej Vsi. Dedina vtedy bola v majetku Anna Dacsó-Blaskovics. Dane jej platilo 12 nevoľníckych a 17 želiarskych rodín.
       O dedine sa vo svojom geografickom slovníku zmieňuje i Elek Fényes. O Opatovciach píše, že „pôdu a lúku má dobrú, z viniča sa rodí výborné víno, lesy má málo“. V polovici 19.storočia mala dedina 168 katolíckych obyvateľov. Nová Ves bola na ¼ míľ od Balassagyarmatu s 265 katolíckymi a 9 evanjelickými obyvateľmi. O niekoľko rokov neskôr aj Imre Palugyay ml. zverejnil odtiaľto údaje. V Opatovciach v okrese Bzovík vtedy žilo "112 duší", spomedzi nich bolo 107 Maďarov a 5 Slovákov. K dedine patrilo celkom 118 k.j. oráčiny, 48 k.j. lúk, 61 k.j. viniča, 23 k.j. pasienok a 86 k.j. lesov. V Novej Vsi bývalo 218 obyvateľov. Bolo tu 27 želiarskych domov, 6 nevoľníckych port s celým pozemkom, 4 porty s 2/4 pozemkom a 3 panské domy. Z celkového územia z 1123 k.j. bolo 679 oráčin, 238 lúk a záhrad, 64 viniča, 128 pasienkov a 12 lesov.

       Na prelome storočia bolo v Opatovciach 20 a v Novej Vsi 40 domov. Územie Opatoviec meralo 384 k.j., Novej Vsi 1204 k.j. Zo 103 obyvateľov v Opatovciach sa hlási sedem Slovákov a osem Židov. V Novej Vsi bolo 302 obyvateľov, medzi nimi jedenásť Slovákov a päť Židov.
Zaujímavo sa vyvíjalo národnostné zloženie obyvateľstva v Opatovskej Novej Vsi po Trianone. Podľa údajov sčítania ľudu v roku 1930 v dedine žilo už osemdesiat Slovákov. Dá sa to vysvetliť blízkosťou jazykových hraníc a presídlením. V roku 1980 sa zo 725 obyvateľov  hlásilo len 444 (61,24%) k maďarskej národnosti. Tento odsun pomerov je výsledkom niekdajšej reslovakizácie, prisťahovalectva a zmiešaných manželstiev.  

 

VŠEDNÉ DNI A SVIATKY


POĽNOHOSPODÁRSTVO


       Do prvých desaťročí 20.storočia už dedina pod kopcom Rás veľmi ochudobnela. Príčinou bolo aj rozdrobenie sedliackych majetkov, dedičné delenie port, čo zhoršovalo situáciu obyvateľstva. Veľa nevoľníckych rodín sa dostalo do želiarskeho stavu, zvyšoval sa počet nádenníkov a panského služobníctva. Nevoľníkmi boli napr. aj predkovia Istvána Siketa (1910), ale rodičia už boli želiarmi, nakoľko sa majetok veľkej rodiny rozdelil. Jeho starší brat József Siket (1904) spomínal, že „v Opatovciach na konci dediny aj šiesti - siedmi bývali v tom malom dvore.“ Oni mali „taký štvormetrový byt. V tomto bola voľná kuchyňa s udiarňou, vonku bola pec, kde varili. Na konci domu stála malá stajnička, kde mali jednu kravu. Vlastnili ešte 3 maď. jutro pôdy a 8 j. viniča“. V dedine bolo veľa takých pozemkov, ktoré merali iba 12 árov a na tom tiež bývali 3-4 rodiny. Na oboch stranách spoločného dvora stáli budovy. Strechy pokrývali slamou, steny dlho zhotovovali z váľku. Za dlhou portou boli záhrady.
       V Opatovciach pôvodne žilo málo želiarov, bývali tu najmä nevoľníci. V Novej Vsi patrilo všetko panstvu. Veľkú časť územia vlastnil barón Majthényi a Zichyovci. Bolo tu veľa domových želiarov a na statkoch žili panskí sluhovia. Podľa rozpomienok Istvána Siketa v lete „chudobný ľud išiel kosiť pre panstvo do Leseníc a Ilje.“  Žencov prijímali vo februári a v marci okolo fašiangov. Statkár sa dojednal s gazdom žatvy. Keď ženci boli pokope, gazda sa išiel jednať s panstvom. „Schusdek dobre poznal ľudí v dedine. Boli takí, čo vstúpili do komunistickej strany a prvýkrát i tí boli zapísaní. Ale takým Schusdek povedal, že im nedá chlieb.“ Ženci dostali každý 10.cent z obilia. Za jednu sezónu mohli zarobiť približne 12-14 metrových centov. Robotníkom okrem toho upiekli chlieb, dali obed i večeru. Žencom na jar vymerali aj repu a kukuricu, čo z tretiny obrobili.
       Na panstve Schusdeka obvykle bývalo 6 služobníckych rodín. Okrem toho mali 6 kočišských paholkov (so 4 pármi koní a 4-4 volmi), 1 bednára, 1 vincúra a 1 koniara. Zožaté obilie ženci museli i ponosiť. Poukladali ich do stohu. Schusdek si najprv mláťačku prenajímal, neskôr už mal vlastný stroj. U gazdov mlátili strojníci z Ipeľského Predmostia, Neniniec a Želoviec. Z každého q obilia si zobrali 5kg. V medzivojnovom období len málo ozajstných gazdov žilo v dedine. Okolo 20 jutár pôdy mali len 2 gazdovia z rodu Rimóci. V roku 1927 predali tzv. barónske pôdy. Vtedy si aj viacerí kúpili 5-5 jutár, v ktorom sa urodilo na chlieb na šesť mesiacov. Na Malom vŕšku, Novom vŕšku a vo Viničke skoro každý mal málo viniča a kúsok pôdy, kde pestovali hlavne fazuľu. V roku 1936 majetky nad 500 jutár bolo treba predať. Chudobnejší si mohli nárokovať alebo si kúpiť po jednom jutri za 1100 korún. Nová Ves zo Simekovho majetku dostala len 76 jutár. Stalo sa totiž, že vtedajší richtár obce na pozemkovom úrade podpísal také prehlásenie, že v Novej Vsi niet chudobného človeka, ktorý by pôdu potreboval. Od panstva dostal zato odmenu a dedinu zase pozbavil práva kúpiť si majetky.
Za „starej republiky“ schudobnená dedina mala len jedného kondáša Józsefa Hústyavu. Ráno vždy trúbil a svine na celý deň vyhnal na pašu. Cez Vianoce nosil aj mláďatká. V strede dediny bolo aj viac miest, kde pásli husi, napr. pri kostole, zvonici a okolo cigánskych obydlí. Pri poslednom vyrábali váľok, jeden zo stavebných materiálov na domy. Na pastvinách si každý pásol svoje husi.


NÁBOŽENSKÝ ŽIVOT

       Polovecká malá obec dlhú dobu nemala ani kostol. Až do roku 1924 chodili na katolícke bohoslužby do Leseníc. Na podnet farára Hallera roku 1923 začali stavať kostol. Peniaze zozbieral ľud: želiari mali dať 500 korún, nevoľníci 1000 korún a chodilo sa taktiež aj „žobrať“ do iných miest. Kameň doviezli z čebovského lomu, vytesali ho kamenári zo Zlievec na mieste. Konštrukcia strechy je výtvorom miestneho stolára Józsefa Schmidta. Jeho rodina pochádza z Nemecka, pričom sa tu uplatnili ako priemyselníci. Jeho matka bola pôrodná baba dediny. József Schmidt vyhotovil aj kazateľnicu a vyrábal aj truhly.
         Náboženský život v Opatovskej Novej Vsi po stavbe kostola znovu začal rozkvitať. Od roku 1924 sa pravidelne slávia odpustky Ježišovho Srdca. Vo sviatok ochrancu sa konali procesie. V kostolnej záhrade postavili pekný bohostánok a procesia sa spolu s farárom pohla do dediny. Vpredu išiel veliteľ hasičov  s hudbou, zboku trubač. Za nimi na troch žrďoch niesli mládenci veľkú zástavu Ježišovho Srdca. Ich nasledovali dievčatá trúsiace kvety, potom farár pod „šupelátom“ niesol Sviatosť oltárnu. Kde sa zastavil, obrátil sa na štyri svetové strany a rozdával požehnanie. Vtedy trubač zatrúbil. Pri takejto príležitosti sem prichádzali pútnici i z okolitých dedín. Aj obyvatelia Opatovskej Novej Vsi pravidelne vyhľadávali vzdialenejšie pútnické miesta (Modrý Kameň). V období Veľkej noci sa konali obchôdzky krížov. Začali na Kvetnú nedeľu a do Veľkého piatku vyhľadali všetky prícestné a chotárne kríže s procesiou. V piatok bola v kostole štácia.


ŠKOLA


        Škola v našej dedine fungovala len od začiatku 20.storočia. Vyučovať tu začal Tamás Áfra, učiteľ zo Sedmohradska. Jeho nasledovala Anna Szimon, ktorá dlho pôsobila v Novej Vsi, byt zanechala na obec, je pochovaná v cintoríne dediny.  Za I. ČSR tu učila ešte Margit Kohár a posledným učiteľom maďarskej školy bol Miklós Pölhös. Škola s maďarským vyučovaním sa zrušila v roku 1979.


ZVYKY


       Na Turíce sa stavali máje. Mládenci prichádzali k domom po zotmení okolo 10-ej hodine. Tam dievčatá stromy vyzdobili farebnými stuhami. Predvianočné nosenie oplátok zaviedol slovenský učiteľ Mikušiačik len po „fronte“ v roku 1946. Oplátky piekol on a deti ich potom roznášali. Betlehemci prichádzali spočiatku z miesta, neskôr zo vzdialenosti 10-15 km. Za vystupovanie dostali múku a mak. Miestni s batohom chodili štyria - piati pod okná, zaspievali pesničky, za čo dostali orechy a jablko. Vianoce kedysi boli chudobnejšie.

       Ešte i v medzivojnovom období stavali iba borovice, ktoré vyrezali v chotári nad cintorínom. Stromček ozdobili medovníkom, ružami z papiera a s kockovým cukrom zabaleným do strieborného papiera. Na svätú večeru na stôl prestreli vyšívaný obrus. Pod stôl uložili do nádoby kukuricu a pšenicu s kliešťami a kladivom. Vedľa bola uložená zviazaná slama pre Ježiška. Z tejto príležitosti upiekli i biely koláč, ale nechýbali ani oplátky, cesnak, orechy, jablko, med, ani tvarohové a makové opekance. Opekance dievčatá uchytili z matkinej alebo z otcovej vidličky a utekali s nimi na dvor. Pozerali sa odkiaľ kto ide, lebo podľa proroctva sa bude ich snúbenec tak volať a z toho smeru bude prichádzať. Na Luciu a na Nový rok chodili zdraviť len chlapci. Držali v ruke podkovu a železo, tie udierali k sebe.
        Kroje tunajší zanechali v 50-tych rokoch. Na sklonku storočia ženy nosili dlhú košeľu, dievčatá si vlasy upravovali do jedného vrkoča a zapínali si hore na hlavu. Nosil sa čepiec, ostrohové čižmy a súkno. Mužské plátenné nohavice v 30-tych rokoch zamenili za tzv. „pričové“ nohavice.

 

POZORUHODNOSTI


       Kostol obce je novšou stavbou s úzkou vežou. Postavili ho na zač. 20-tych rokov na počesť Ježišovho Srdca. Socha Ježišovho Srdca nad hlavným oltárom sa od jej posvätenia nachádza na pôvodnom mieste. Sochu Bolestnej Panny Márie sem umiestnili po 2.svetovej vojne. V kostole ešte nájdeme sochu Lurdskej Panny Márie, sv. Jozefa, sv. Antona, sv. Margity, sv. Terézie, Malého Ježiška a Panny Márie Skalpuláre. Zástava Ježišovho Srdca je pôvodná, zhodná s vekom kostola. Fresky namaľoval J. Drapka v roku 1965. Obraz nad svätyňou znázorňuje Nanebovstúpenie, na strednej freske je výjav z poslednej večere a tretia znázorňuje hriešneho človeka na kolenách pred Ježišom.
       V kostolnej záhrade stojí lurdská jaskyňa a pamätník vojny. Pred pamätníkom sa nachádza Krucifix. V obci sú ešte štyri kríže. Smerom na Slovenské Ďarmoty sa nachádza kríž Szegediovcov, pri družstve stojací kríž dal postaviť György Hegedűs. Na hornom konci dediny je železný kríž Hegedűsovcov  a na mieste železného kríža Péterovcov stojí „čierny kríž“. Na brehu potoka pri kostole sa nachádza socha sv. Jána Nepomuckého z 19.storočia. Tento svätý je ochrancom mostov, riek, vodných mlynárov a rybárov, martýrom tajomstva spovede.
      V obci sa ďalej nachádzala kúria Gyürkyovcov, ktorá neskôr patrila Schusdekovcom. Prízemné, dvojkrídlové malé panské sídlo bolo typickým príkladom dedinských klasicistických kúrii. Kedysi bolo obklopené pekným parkom, dnes už z neho nezostalo nič.
      Nájdeme tu ešte niekoľko pekných pamiatok ľudového staviteľstva, dvoj-trojdielne  domy so sedlovými strechami, zdobeným dreveným štítom, stĺpovým pavlačom a s typickými vstupmi na povalu. Pri domoch sa nájdu aj letné kuchynky. V strede dediny stojí moderný kultúrny dom a obecný úrad.

 

 

                                                                 Zdroj: Opatovská Nová Ves-Pozoruhodnosti  (Dr. Csáky Károly)


 

Za obsah zodpovedá
webmaster


webygroup

dnes je: 16.12.2017

meniny má: Albína



Magyar verzió

607532

Úvodná stránka